
Alexandra Timpau je rumunská hudobníčka, architektka a fotografka. Vyštudovala architektúru a urbanizmus v Rumunsku, no po ukončení štúdia sa presťahovala do Prahy, kde ju uchvátila hudba a live coding.

Andrej Kalinka začínal v roku 1993 ako hudobník v undergroundových a jazzových skupinách. Postupne prešiel k štúdiu klasickej hudby (dirigovanie a kompozícia). Od roku 1996 začal spolupracovať s rôznymi divadelnými a hudobnými telesami, najprv ako skladateľ, neskôr aj ako libretista a napokon ako režisér. Mal možnosť prejsť širokým spektrom divadelných, hudobných a tanečných žánrov – činohra, bábkové divadlo, súčasný tanec, opera a i. Spolupracoval s viac ako 30 umeleckými telesami a podieľal sa na vzniku vyše 70 diel. Od roku 2006 začal hľadať a vytvárať svoj vlastný umelecký jazyk a v roku 2011 spolu s Ivanom Martinkom, Jurajom Poliakom a Michalom Mikulášom založili umeleckú skupinu Med a Prach. Ako libretista, skladateľ, výtvarník, performer a režisér dnes tvorí diela, pri ktorých vyhľadáva nových performerov z rozličných krajín. Ich špecifické skúsenosti, aspekty pováh a kultúrnych kontextov, ich herecké, hudobné alebo pohybové techniky považuje za základnú súčasť svojho umeleckého jazyka, ktorý je možné označiť ako komplementárne umenie. Jeho tvorba bola uvedená v rozličných krajinách a za svoje dielo získal viacero ocenení (napr. na festivaloch Nová dráma, Harmony world puppet carnival, DOSKY).

Dana Tomečková pracuje predovšetkým s objektom a inštaláciou. Vytvára efemérne situácie, ktoré je ťažké zachytiť, ale ľahko pocítiť, vníma priestor a jeho vzťah k telu. Základom jej umeleckej stratégie je fascinácia nestabilnou povahou reality.

Jaro Viňarský je choreograf a performer. Choreografiu baletu a tanca študoval na VŠMU v Bratislave a na HAMU v Prahe. Je držiteľom mnohých ocenení ako je CENA SAZKY za „objev v tanci“, Cena diváka na Českej tanečnej platforme a prestížnej ceny THE BESSIES NEW YORK DANCE AND PERFORMING ARTS AWARD v kategorii „outstanding performer“. V roku 2011 založil na Slovensku občianske združenie SKOK!

Juraj Korec je choreograf pôsobiaci pod umeleckou značkou Yuri Korec & Co. vytvoril niekoľko úspešných celovečerných tanečných diel, o i. aj dueto o telesnej pamäti d-BODY-m (2017), performatívnu prednášku Sólo nielen pre jedno telo a jej voľné pokračovanie Nesólo (2018), remake multimediálneho sóla Habibi 2196-18 (2018) zaoberajúce sa témou ľudských práv, a performanciu Sapiens Territory (2020) o násilí v nás. Je spoluautorom medzinárodne ocenených tanečných filmov Deň (J. Vlk, 2004), Darkoom (P. Bebjak, 2008) a voiceS (P. Bebjak, 2010). Aktuálne pôsobí ako odborný asistent na Katedre tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave a ako terapeut somatickej metódy Rolfing®.

Lívia MM Balážová je režisérka, choreografka, lektorka, performerka súčasného umenia, tanca, fyzického divadla a spoluzakladateľka umeleckého zoskupenia Colectivo Priekopník Veverička. Študovala na Konzervatórium J.L.Bellu Banská Bystrica (Slovensko), SEAD (Rakúsko) a P.A.R.T.S. (Belgicko). Bola súčasťou umeleckých inscenácií s Kubilai Khan Investigations (Francúzko), Rui Horta (Portugálsko), Ultima Vez Wim Vandekybus (Belgicko). S Colectivo Priekopník Veverička vytvorila autorské inscenácie #whateveristrendingnow, PRACH / POLVO a La Plancha, zároveň spolupracovala s medzinárodnými umeleckými telesami na predstaveniach ako: What the body does not remember a Speak low if you speak love (Ultima Vez), Este Barco (Luis Alfredo Sierra Chacon), DoDna a Millennial Magic Mirror (MimoOs), EU.GENUS (Honey and Dust Company), CRUSH (Marlyn Attie a Fundación Espacio Creativo), 3 x 20 Ženy/Čin, Punk Pajama Party, SEN a re-member (Divadlo Štúdio Tanca), Islas (R3M), Ženy 2020 (Move-you o.z), Nefotografie, Neistota, Jaskyňa (Divadlo K), Vnorená (Odivo), WALKING SONGS (Divadlo Aréna). Predstavenie Čin získalo ocenenie Dosky 2019 v kategórií mimoriadny počin v tanečnom divadle a predstavenie Vnorená získalo 3 nominácie na Dosky 2022. Viedla workshopy na Slovensku, v Nemecku, Belgicku, Kanade, Čile, Kostarike, Maďarsku, Mexiku, Nikaragui, New Yorku, Paname, Portugalsku, Českej republike, Rusku, Rakúsku a v Grécku. V roku 2020 spoluzakladala online tréningovú platformu RED Movement Network.

Lucia Holinová je absolventka HTF Vysokej škole múzických umení v Bratislave v odbore pedagogika moderného tanca. Na scéne súčasného tanca etablovanou choreografkou a autorkou celovečerných diel Škára (1999), Fuga (2012), Watch (2015), Watch now (2016), Pi story (2015), Niveau stable (2019), The other side (2021) či Pocta Mary (2021), SEN (2023). Jej diela boli prezentované na Slovensku, v Čechách, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Izraeli, New Yorku a na Cypre. Dramaturgicky spolupracovala s choreografkou Šárkou Ondrišovou na dielach 4 MEN (Balet SND, 2011), Voda na vode (Divadlo elledanse, 2011) a FROST (Balet Bratislava, 2012). V roku 2014 založila spolu s Annou Sedlačkovou, Danielom Račekom a Monikou Čertezni skupinu Neskorý zber pre tanečníkov a tvorcov v zrelom veku, s ktorými vytvorila predstavenie Zámerné čakanie (2014). V roku 1996 sa podielala na založení Asociácie súčasného tanca, profesného združenia v oblasti súčasného tanca a medzinárodného festivalu Bratislava v pohybe. V rokoch 2010 – 2013 bola výkonnou riaditeľkou Divadla a tanečnej školy elledanse.
Od roku 2014 je šéfredaktorkou odborného časopisu TANEC, štvrťročníka o tanečnom umení. Od roku 2017 sa venuje aj vydavateľskej a editorskej činnosti tanečnej literatúry, publikácie: preklad knihy Susan Au: Balet a moderný tanec v r. 2017, Emil Bartko: Stručná encyklopédia tanečného umenia v r. 2018, preklad knihy Andrea Olsen: Príbehy tela v r. 2021, Rudolf Laban – vizionár tanca a teoretik pohybu autorky Marty Polákovej v roku 2022.

Lukáš Bobalik skúma tému telesnej výkonnosti s dôrazom na jej premenlivosť. Zaujíma sa, čo funkčný pohyb ponúka pri procese komponovania choreografie, skúma techniky samoudržania, spôsoby narábania s energiou, úsilím a prácu s konkrétnou fyzickou skúsenosťou ako východiskom tvorby tanečného materiálu.

Maja Hriešik preferuje minimalizmus a dôslednú prácu s jednoduchými prvkami. Angažovanosť v živote je pre ňu príznačná, občas až stratí dych. Aspoň v tvorbe sa preto uchyľuje k pomalým dramaturgickým procesom, v ktorých vie dlho prispievať pomaly dozrievajúcimi postrehmi a nápadmi.

Mária Júdová Tichá je vizuálna umelkyňa, ktorá sa zameriava na stret performatívneho a digitálneho umenia. Spolupracovala s Choreographic Coding Lab (DE), Rambert Contemporary Dance Company (UK) a YCAM (JP). Jej diela boli prezentované po celom svete a získali ocenenia na Japan Media Arts Festival (JP), B3 Biennale (DE), Nexon Computer Museum (Kórea) a Zealous (UK).

Inscenácia Walking Songs vznikla formou kolektívnej tvorby a ponúka jedinečný pohľad na možnosti aktívneho vnímania – hru s telom, priestorom, časom, tichom a slovom. Divákom dáva možnosť slobodne objavovať ich nekonečné vzájomné prepojenia a z nich vznikajúce významy. Tvorcovia a zároveň performeri počas predstavenia intuitívne reagujú na seba a na dramaturgickú štruktúru, ktorá im poskytuje priestor pre kreatívne rozhodovanie v prítomnom okamihu. Na predstavení spolupracovali renomovaní slovenskí tanečníci a tanečnice a vynikajúci slovenskí hudobníci, ktorí sa venujú otvorenej forme tanečnej a hudbnej performancie. Choreografiu a tanec podľa konceptu Marty Polákovej vytvorili Lívia Balážová, Silvia Bakočková, Marta Poláková, Andrej Petrovič, Andrej Štepita.

Michal Heriban je slovenský choreograf, performer a výtvarník pôsobiaci prevažne v Bratislave, Mníchove a Prahe. Je spoluzakladateľom divadla Jedným dychom a od roku 2012 bol súčasťou viac než štyridsiatich celovečerných inscenácií. Už 10 rokov úzko spolupracuje s nemeckým choreografom a výtvarníkom Michom Puruckerom. Zameriava na fyzické divadlo, techniky súčasného tanca, improvizáciu, hlas v pohybovom divadle, prácu s rekvizitou a výtvarné umenie. V Česku bol nominovaný na ceny Thálie v rokoch 2020, 2022 a 2023, spolupracoval s ND v Prahe, ND v Brne, 420PEOPLE, BURKIKOM, Lenkou Vagnerovou & Company, Losers Cirque Company, Petrou Fornayovou, divadlom Nude, divadlom DPM, Move Ostrava, Annou Konjetzky, Ceren Oran, Renanou Raz, Rotem Tashach, divadlom Elledanse, Radoslavom Piovarči a i. Viedol workshopy v Soule, Alžírsku, Izraeli, Nemecku, na tanečných konzervatóriach v Prahe, Ostrave, HAMU a tanečných festivaloch.

Milan Kozánek je absolventom Katedry tanečnej tvorby VŠMU. Od ukončenia štúdia pôsobí ako tanečný pedagóg, choreograf a odborný poradca. Vytvoril si vlastný pedagogický prístup a systém po viac ako dvadsiatich rokoch výskumu a pedagogickej práce na inštitúciách ako napr. Tanz Quartier Wien (A), Konservatorium Wien University (A), Northern School of Contemporary Dance v Leeds (UK), University of Calgary (Kanada). V roku 1996 založil spolu so Zunou Vesan Kozánkovou Tanečnúspoločnosť Artyci. Pre ňu vytvorili 16 tanečných diel, ktoré prezentovali na Slovensku aj v zahraničí (Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Kanada, Thajsko, Čína, Taiwan). Od roku 2010 rozvíja intenzívnu umeleckú spoluprácu s tvorcami a divadelnými interpretmi, ktorí hľadajú prepojenie medzi fyzickým divadlom, pohybom, textom, hlasom a spevom. Milan bol súčasťou mnohých divadelných výskumných projektov s divadelnými umelcami z umeleckých zoskupení. Jeho hlavnou témou a fascináciou pri jeho umeleckej, ale aj pedagogickej práci, je človek. Svoje poznatky z anatómie spája s poznatkami z východných filozofii a taoizmu.

Petra Fornayová je choreografka a divadelná režisérka. Vyštudovala Právnickú fakultu v Bratislave, tanec študovala na VŠMU a na EDDC Dusseldorf. Bola členkou viacerých súborov (SST Z.Hájkovej, Théâtre du Movement Paríž a i.). Ako slobodná umelkyňa vytvorila viac ako 20 autorských predstavení – Zelená je tráva, Manifest možností, Koniec Koniec, a i., inscenovala súčasné divadelné hry. Jej predstavenia sú uvádzané na Slovensku i v zahraničí (Nová dráma, Divadelná Nitra, Jamais Vu! Paris, Tanec Praha, Opera Nova Praha atď.). Diela Dance with Changing Parts (2018) a Patterns (2019), vytvorené v spolupráci so súborom súčasnej hudby Cluster ensemble, boli nominované na Cenu Tatra banky za umenie. Založila medzinárodný festival súčasného tanca Nu Dance Fest, je členkou redakčnej rady časopisu pre súčasné umenie VLNA. V roku 2018 bola nominovaná na Národnú filmovú cenu – Slnko v sieti za rolu vo filme Juraja Lehotského Nina. Interpretovala jednu z hlavných postáv vo filme Miry Fornay Cook F**k Kill, nominovaný na najlepší film na cenu Český lev 2021. V roku 2024 bola súčasťou umeleckého tímu pavilónu Slovenska Benátskom bienále.
www.petra-fornayova.sk

Radoslav Piovarči je slovenský tanečník, performer a choreograf. Aktívne pôsobí na medzinárodnej scéne súčasného tanca a fyzického divadla od roku 2009. Počas tohto obdobia spolupracoval s tvorcami, divadlami a súbormi ako napr. Lenka Vágnerová & company, Staatstheatre Kassel, Štúdio tanca, Total Brutal company, Verte dance, Veronika Riz, Viirus theatre, Artyci dance company, En Knap group, a i. Okrem pôsobenia ako interpret na zahraničnej scéne sa venuje aj autorskej multižánrovej tvorbe. Od roku 2009 vytvoril ako autor alebo spoluautor inscenácie: MUNNIE, TAJ DYCH, SET UP, PRA(C)H, MIMO, SONETY 2016, 100 SUOMI FINLAND, ROZPRÁVKY…, DOBRÝ DEŇ PANE, POMÔŽEM?, a i. V súčasnosti je členom tanC oz., kde sa spolupodieľal na tvorbe inscenácií Charón, Just ask her, Výmyselníci, Ich habe genug. Je lektorom workshopov a autorom rôznych site-specific projektov. Podieľal sa na viac ako 50-tich projektoch rôznou formou participácie, či už ako interpret, tvorca alebo produkčný.

Soňa Ferienčíková je tanečníčka, choreografka a zakladateľka produkčnej spoločnosti BOD.Y (www.bodyngo.com). Spolupracovala s mnohými národnými a medzinárodnými umelcami a vystupovala po celej Európe, v Izraeli, Mexiku a Číne. Bola nominovaná na cenu DOSKY v kategórii Mimoriadny počin v oblasti tanečného divadla.

Tomáš Danielis je choreograf a mediálny umelec známy tvorbou diel založených na úplnosti vnímania so zameraním na integrálne umenie. Jeho choreografia je zameraná na typ dramaturgie, ktorá prevyšuje prvenstvo hudby a libreta v tanci, pričom sa zapája do skúmania sociologických diel na javisku. Po práci na otázkach mechaniky moci založil v roku 2021 kolektív Radical Empathy, v ktorom spolu so svojimi kolegami skúma témy empatie, základy ľudského vnímania a interakcie a ich vplyv na vytváranie sociologických štruktúr. Jeho tvorba sa vyznačuje vysokou intenzitou pohybovej expresivity, vyhraneným myšlienkovým konceptom a nekompromisnou dramaturgickou štylizáciou. Jeho choreografie sú komponované z mimoriadnych obrazov vyjadrených bohatým fyzickým jazykom a často ich dopĺňajú ironicky vtipné texty zrozumiteľné ako hudba, sochárstvo, maľba či architektúra. Svoje diela uviedol vo viac než 20 krajinách na troch kontinentoch. Jeho najvýznamnejšie diela sú Custom View, Faidrós, 21&counting, Mainly Love and Carry. Danielis pracoval pre cie. W. Dorner, cie. F. Ruckert, S. Waltz and guest as a guest, Granhoj Dans, A. Freyer Ensemble a dalších. V rokoch 2016 a 2017 bol Danielis vedúcim pedagógom a rezidenčným choreografom Baletu Moskva, kde vytvoril aj predstavenie Equilibrium založené na výskume teórie hier ako súčasť série o mechanike moci s osobitným dôrazom na zneužívanie moci. V rokoch 2007 až 2009 bol umeleckým riaditeľom Int. Bühnenwerkstatt Tanztheater Festival Graz. Ako pedagóg pracoval pre HJS Amsterdam, Tanzhaus NRW Koln, TQW wien, Charleroi Danse Brussels, CODARTS, BrucknerUni Linz a i. Jeho pedagogická práca ho priviedla do Charleroi Dans, Henny Jurriens Amsterdam, NRW Düsseldorf, CODARTS, TQW Wien, Hot Summer Kyoto, Dansehallerne Copenhagen, Bora Bora Arhus, Ballet Moscow, Danceworx New Delhi, Tsekh, Ukrainian Contemporary Dance platform, Int. Bühnenwerkstatt Tanztheater Festival, Anton Bruckner University Linz a i. Tomáš Danielis je laureátom viacerých ocenení za umenie a choreografiu, ako je napríklad súťaž 2007 – TanzRat Wien, špeciálna cena za choreografiu za scénické umenie na Festivale divadelného umenia 2007 v poľskom Rybniku. Jeho herecké aktivity sa prejavili aj v inscenáciách ocenených Reumertovou cenou Muž a Mahler (2013) a Rite of Spring – Extended (2014) ako člen dánskeho súboru Granhøj Dans.